home



Ján Smrek - Spánok

Chcel by som pristúpiť k tebe
vtedy, keď spíš,
keď obkľučuje ťa lahodná tíš
a vôňa tvojho dychu
vznáša sa nad tvojím spánkom
jak vôňa rozkvitnutého kaktusu
nesená vánkom
večer nad záhradami.
Takáto samota zmysly mámi.
Jak motýľ kvetiny ku kalichu
skláňa sa, sajúc z nej medovú šťavu,
i ja bych sklonil sa nad tvoju hlavu
a jemne, šetrne dotkol tvoj ret.
Ty by si o tomto všetkom len snila,
ani sa neprebudila,
len úsmev na rtoch by zdal sa ti chvieť.
Potom bych diskrétne priložil ucho
na srdce tvoje,
bijúce ako medený zvon.

Bolo by prístupné, keď takto spíš,
nepokrýva ho rúcho
a líce tvoje
by sa tým do ruda zapálilo.
Viem, že bych cítil sa opojne,
lež teba nechal spať pokojne,
abys' ma nemohla ovinúť
oboma ramenami.
Bo taká samota zmysly mámi.
Keď takto spíš,
len bych sa vkrádať chcel vo tvoju tíš
nebadane.
Mohla bys' sniť,
že je to slniečko ranné,
čo ti to zľúbalo ústa i oči,
hladkalo hodvábnom po vrkoči,
do tvojho snívania vložilo zázraky,
potom sa ukrylo za sivé oblaky,
oblaky sivé,
letiace po šírej nebeskej nive.
krásna nahá žena spí


Úvod     1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21  


Ave Eva
A nakoniec Boh stvoril to najkrajšie - ženu
Ďakujem Ti Bože, je to nádhera, ďakujem Ti za ňu







Priestor pre reklamu