Ján Smrek - Básnik a žena
|
|
Záverečné verše:
Oj áno, viem. Lež z hrejivosti hlasu
cítim ja zas len vlastnú ženskosť vašu.
Ach, drahé trudy krásnej vašej hlavy!
Viem, lúčenie mi smútok vo tvár stelie,
skrotím ho však, nech drieme vo mne, tichý,
bo hľadím na vás zrakom plným pýchy.
Vo výšku rastie a jak sneh sa belie
predo mnou zjav váš. Obdiv môj vás halí
a kam len šľahnúť lúče jeho vládzu,
ta sprevádza vás, krásne odchodiacu.
Za všetky ruže úst, čo mne ste dali,
čerstvé nech vykvitnú vám v počte mnohom.
Za všetko šťastie, za dar krásy každý
osud nech nežným ostane k vám navždy.
Posledné slovo, láska moja: Sbohom!
|
