Ján Smrek - Básnik a žena
|
|
... ženu, dokonalú krásu,
čo fantáziu mysle rozpaľuje,
lásku, čo ku veľdielu inšpiruje,
čo na krídlach ma vznesie ku Parnasu.
Hľa, takú ženu, o takejto snívam.
Šiel by som pre ňu vo svet, do neznáma.
Dnes? - Hľadám; čakám, či snáď príde sama...
Dumám: čo poskytnúť vie jedna žena...
Čo poskytnúť vie žena? Veď to práve!
Počul som o tom, a i sám to cítim,
že láska najistejšie vedie žitím,
cez more Rudé, ale predsa k sláve!
A lásku máme v ženách stelesnenú.
Preto sa koria im i ľudia hmoty,
nie iba básnici a idioti.
Celý svet miluje a vzýva ženu.
Lež básnik nadovšetko. Dante božský
i v pekle Beatricu svoju hľadal,
o Sandovej zas Musset verše skladal
a Verlaine ospevoval ženské bozky...
|
