Ján Smrek - DIEVČA S HUSĽAMI
|
|
Struny sa chvejú
dotykom mäkkej rúčky,
keď ona hrá
tak elegantne, poľahučky
v mámivé ticho podvečera
akúsi pieseň zo severa.
Zvláštna tá deva
prúd dievčej svojej nehy vlieva
v tú hudbu svoju sýtu,
zahriatu lávou horúceho citu.
Však harmónia prýšti
nie iba z husiel melódie -
súladu nápoj krištáľovo čistý
i z tých jej dievčích foriem človek zrakom pije:
hudbou i kúzlom zjavu svojho hostí
ťa toto drahé dieťa nevinnosti.
A má i rty,
i oblé ramä biele,
len raz jej rieknuť: Ty!
a vyobjímať dosýta a vrele!
Či bolo by to hriechom?
Možno, možno,
prijala by to s dievčím svojím smiechom.
|
