Ján Smrek - Žena so sladkým úsmevom
|
|
Vyzeráš síce nevinne,
ale si čarodejnicou.
Prestieraš siete svoje ulicou,
i kadekoľvek chodíš.
Z kútkov úst svojich,
osídel oceľových,
vypúšťaš do bieleho snehu
zrnká ako granátové skvosty,
by zobali ich mužskí,
hladní čierni drozdi,
a potom bez výkriku
zamotali sa v tvojom lyku.
Niektorý z nás,
hľadiac na teba, pomyslí si:
Ona má úsmev Mony Lisy.
Mnohí nemáme srdcia mdlé
a myslíme si: Divné,
Evina táto dcéra
sedí tu pred nami,
akoby nevedela
o vábnej svojej hrivne.
|
