home



Ján Smrek - Obraz od nás

Píšťala zvučná moja, neutíchni,
obrazotvornosť moja, nezhasni,
pokým len neospievam zjav ten prekrásny...

Dievčina, radosť moja, tento spev
o tebe zneje, o najkrajšej z diev...
Znežnela voda teplom, kdes' ty stála
a potok sklokotal, keď si doň vnišla,
tak si ho vlastnou horúčosťou svojou zhriala.

Spievalo zdravie mocné v hravom zápolení
nôh tvojich, nad ktorými vodné peny
vyhrnovali rúcha oponu.

Nahota kolien tvojich blýskala sa čudne,
len vlna hrude tvojej vysoká
nahotu svoju svätú kryla cudne
pred lačným celovaním potoka.

Hľadel som dole k tebe neprestajne,
sajúc mok zdravia tvojho ako víno,
ktoré sa v kraji tomto rodí tajne
pre šťastie sŕdc, čo od pradávnej doby
tu majú svoju kolísku i hroby.

Keď som ťa zrakom hltal v slnka jase plnom,
zdala si sa mi byť zeme mojej
najdrahším korením i jadrom, chuťou, zrnom,
zdala si sa mi byť chlebom, soľou,
korunou, aureolou...
krásna nahá žena



Úvod     1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21  


Ave Eva
A nakoniec Boh stvoril to najkrajšie - ženu
Ďakujem Ti Bože, je to nádhera, ďakujem Ti za ňu







Priestor pre reklamu