Andrej Plávka - Istému dievčaťu
|
|
Ako to riecť, keď svoje ťažké slová
ku tebe vyniesť zrazu nevládzem?
Máš i tak vôľu pred nimi sa schovať
a nebantovať číhajúci sen,
ktorý sa v tebe sladko zakuklieva
a presýpa už dievča na ženu,
do bobúľ vteká ako vínna réva
a utkáva si tajnosť blaženú.
Ale už vidím, ako z tvojich vlasov
semiačka búrok klíčia pomaly,
a detské hry sa noria do úžasov,
ktoré len teba zrazu obstali -
lebo len ty si centrom sveta teraz,
on nech je celý tebe poddaný -
do náruče si jeho obdiv zbieraš,
pokiaľ tvoj sen ho celkom omámi.
I vysúvaš ho z dráhy svojím driekom,
v ošiaľ ho hádže zázrak tvojich pŕs
kým k brehu dôjdeš touto prudkou riekou
nedrž sa peny, seba sa len drž,
lebo tie búrky v tebe majú hniezda
a v tebe má tá rieka pramene -
nad blúdením len jedna svieti hviezda
a tiež je v tebe, v láske ku žene.
|
