home


Ján Smrek - Osemnásťročná

krásna nahá žena


Čoho sa dotkneš, všetko žije,
poklonia sa ti stromy, kery.
Pohľad tvoj očarovaný je,
keď si sa dotkla mojich perí...

To moje nozdry v tebe zase
vedome rozihrajú sa
a na plecia ti v plnej kráse
sadne i zem i nebesá.

Do májového dažďa vkročíš
a vec sa stane čudesná:
sotva v ňom hlavu svoju zmočíš,
rozkvitneš ako čerešňa.
Znovuzrodí sa v tvojom tele
stá ratolestí, sterý puk,
kolená tvoje zružovelé
napnú sa pružne ako luk.

Medzitým priblíži sa slnce
úplne k riekam, ku vodám,
zazvoní každé mladé srdce
v ústrety veľkým slobodám...


››› ďalej ›››

Úvod    301  302  303  304  305  306  307  308  309  310  311  312  313  314  315  316  317  318  319  320 


Ave Eva
A nakoniec Boh stvoril to najkrajšie - ženu
Ďakujem Ti Bože, je to nádhera, ďakujem Ti za ňu







Priestor pre reklamu