Ján Smrek - Osemnásťročná
|
|
Čoho sa dotkneš, všetko žije,
poklonia sa ti stromy, kery.
Pohľad tvoj očarovaný je,
keď si sa dotkla mojich perí...
To moje nozdry v tebe zase
vedome rozihrajú sa
a na plecia ti v plnej kráse
sadne i zem i nebesá.
Do májového dažďa vkročíš
a vec sa stane čudesná:
sotva v ňom hlavu svoju zmočíš,
rozkvitneš ako čerešňa.
Znovuzrodí sa v tvojom tele
stá ratolestí, sterý puk,
kolená tvoje zružovelé
napnú sa pružne ako luk.
Medzitým priblíži sa slnce
úplne k riekam, ku vodám,
zazvoní každé mladé srdce
v ústrety veľkým slobodám...
|
