home


Ján Smrek - OKÚZLENIE


krásna nahá žena

Všetko vo mne volá k nej,
všetko zalieča sa jej,
oči vidia len jej pás,
pohládzajú zlatý vlas,
vešajú sa na jej boky,
na jej pohľad prehlboký,
na jej rtoch sa zapaľujú,
vlny tela preveslujú,
pre ňu chcú byť zrkadlami,
za ňou blúdiť polnocami,
pre ňu smiať sa, pre ňu slziť,
za ňou hľadieť, po nej túžiť.
Ústa cítia dych jej vrelý,
láskou jej by skvitnúť chceli,
ruky prosia: ostaň s nami,
choré sme po objímaní!
Srdce, hlava, nervov tkanie -
všetko žiada dotýkanie,
dotýkanie, milovanie,
milovanie, celovanie
tej, čo ako vodná víla
z jazera sa vynorila,
nad hladinou vody stála,
na slnku sa osúšala,
pohodila kaderou,
zasvietila nádherou...


››› ďalej ›››

Úvod    301  302  303  304  305  306  307  308  309  310  311  312  313  314  315  316  317  318  319  320 


Ave Eva
A nakoniec Boh stvoril to najkrajšie - ženu
Ďakujem Ti Bože, je to nádhera, ďakujem Ti za ňu







Priestor pre reklamu