home


Ján Smrek - Udalosť

krásna nahá žena

U nej sa stalo tiež len, čo sa stáva,
prosto sa ženskosti v nej ozval pud,
že čas sa naplnil a mladosť iskrí
jak zapojená v elektrický prúd.

Toho dňa, myslím, zalomcovali ňou
odveké ženské fatamorgány
a zapálný blesk netrpezlivosti
srdcom jej prešľahol i údami.

Zrána si asi stala pred zrkadlo,
pred sudcu žien, a stelúc podlahu
lahučkým rúchom, ktoré z pliec jej spadlo,
z vlastného zjavu pila odvahu.

I vykročila potom odhodlane,
ponúknuť niekomu svoj ťažký dar.
A stretla mňa. Jej oči riekli: Pane,
hlaďte, sneh topí sa a bude jar.

Pozrite, moje ústa tohto rána
jak kvetina sa zrazu rozvili
a ruky moje majú pružnosť lana,
rady by šiju vašu ovili.

Ja som nič neodvetil. Na reč takú
mlčky som pritiahol ju k ramenu
a uistil ju bozkom svojho zraku,
že nijak nie som roveň kameňu.


››› ďalej ›››

Úvod    301  302  303  304  305  306  307  308  309  310  311  312  313  314  315  316  317  318  319  320 


Ave Eva
A nakoniec Boh stvoril to najkrajšie - ženu
Ďakujem Ti Bože, je to nádhera, ďakujem Ti za ňu







Priestor pre reklamu